Uvod

TENTO BLOG BUDE PRE VŠETKÝCH, KTORÝ CHCÚ POMÁHAŤ TÝRANÝM ZVIERATÁM.......AK ICH MÁTE ASPOŇ TROCHU RADI A NECHCETE, ABY IM ĽUDIA UBLIŽOVALI, PRIDAJTE SA NA TENTO BLOG


Tiež tu budú sútaže, poradňa, kvíz,......no proste veľa vecí o zvieratkách. Verím, že nielen ja ich mám rada :)


neděle 1. srpna 2010

Yorkshire Terrier

Originálny názov plemena : Yorkshire Terrier

Krajina pôvodu : Veľká Británia

Doba vzniku : 19. storočie

Pôvodné využitie : Lov drobných hlodavcov

Dnešné využitie : Spoločník

Priemerná dĺžka života : 14 rokov

Hmotnosť : 1,8-3,1 kg

Výška : 20-24 cm




História
Presný pôvod tohoto plemena nie je celkom istý. Tohto psa vytvorili škótski robotníci, ktorý hľadali prácu v okolí grófstva Yorkshire. Privážali sem so sebou rôznych teriérov, napríklad skajteriérov alebo clydesdalských teriérov, a tieto neskôr krížili s ďalšími miestnymi psami. K dnešnej podobe yorkšíra tak pravdepodobne prispel dlhosrstý leadský teriér, maltézáčik, black and tan teriér, manchesterský teriér a Dandie Dinmont teriér. Postupným výberom tých najmenších jedincov k chovu tak vznikol dnešní maličký yorkšírsky teriér, jeho drobnosť býva zvlášť ocenená na výstavách. Tento psík pôvodne slúžil k chytaniu potkanov a myší, dnes sa stal obľúbeným domácim maznáčikom.

Typy
Tento pes sa nevyskytuje v žiadnych ďalších variáciách.

Všeobecný vzhľad
Yorkšírský teriér má malú hlavu s krátkym ňucháčom a tmavými, bystrými očami. Nozdry musia byť čierne. Uši sú malé, vztýčené, majú trojuholníkovitý tvar a sú pokryté krátkou, tmavou srsťou. Telo je kompaktné s rovným chrbtom a pevnými bedrami. Chvost sa kupíruje, je nesený nad úrovňou chrbtu a má šedomodrú farbu.

Srsť a farba srsti
Srsť je na tele dlhá a rovná, na chrbte je až k chvostu rozdelená cestičkou. Srsť sa nesmie vlniť, nesmie byť huňatá, je lesklá a hladká a má hodvábnu štruktúru. Farba srsti na hlave je zlatá, na tele tmavá oceľovo modrá.





Povaha
Yorkšírský teriér je roztomilý pes, ktorý je dôverčivý, ale i veľmi odvážny a vyrovnaný. Je to živý a temperamentný pes, je hravý a prítulný, komunikatívny a inteligentný.

Spoločenská charakteristika
Yorkšírský teriér je čulý a inteligentný pes. Svojou povahou je to typický teriér, má veľké sebavedomie a nezľakne sa ani väčších psov ani votrelcov. Svojho pána nadovšetko miluje a je mu veľmi oddaný. Verný a prítulný je i k celej rodine. I k cudzím ľuďom býva yorki príjemný, pokiaľ sú vítanými hosťami a dajú mu najavo svoju náklonnosť. S inými psami vychádza dobre, i keď majiteľ by si mal dať pozor pri zoznamovaní s väčšími psami, pretože yorki sa týchto psov nebojí a neuvedomuje si svoju trpasličiu veľkosť, mohol by teda byť väčším psom zranený. Súžitie s ostatnými domácimi zvieratami býva bez problémov.

Vzťah k deťom
Výchova i tak maličkého a nežného psa, ako je yorki, je dôležitá. Niektorý jedinci môžu byť bojazlivý, čo môže svedčiť o tom, že ich majiteľ zle vychovával alebo sa výchovou nezabýval vôbec. I tento pes potrebuje dobrú a dôslednú výchovu, je veľmi učenlivý a prispôsobivý. Pokiaľ je preňho výcvik príjemný a zaujímavý, stáva sa veľmi milým a poslušným psom.





Výchova
Yorkšírský teriér je typický bytový pes. Ako brlôžok mu môže slúžiť napríklad klietka, ktorá je vystlatá dekou, do ktorej sa psík môže zachumlať. Tam by mal mať aj svoje obľúbené hračky. I dospelému yorkimu stačí ako psia izba veľmi malá klietka, dospelý pes by však nemal byť v klietke dlho uzatvorený.

Držanie
Toto plemeno nemá žiadne pracovné využitie, je to rýdzo spoločenský pes.

Pracovné využitie
Aby yorkšírský teriér zostal zdravý a vitálny, a pretože je veľmi temperamentný, potrebuje k svojmu životu veľa pohybu. Tento pes je vhodný i k výcviku poslušnosti a obratnosti.

Pohyb
Aby yorkšírský teriér zostal zdravý a vitálny, a pretože je veľmi temperamentný, potrebuje k svojmu životu veľa pohybu. Tento pes je vhodný i k výcviku poslušnosti a obratnosti.



Starostlivosť
Pokiaľ chcete mať doma výstavného psa, musíte sa denne starať o jeho srsť. Je nutné nie len česanie, ale i olejovanie a natáčanie. Potrebné je taktiež pravidelné kúpanie a zastrihávanie srsti na ušiach. Dlhú srsť však majitelia udržujú väčšinou iba k výstavným účelom, domácim miláčikom, ktorý sa výstav nezúčastňujú majitelia srsť skracujú strihaním do primeranej dĺžky. Dôležitá je taktiež starostlivosť o uši, vnútorný zvukovod musí byť udržovaný v čistote a mali by z neho byť odstraňované uvoľnené chlpy. Pazúriky psa sa musia udržovať krátke.

Strážne využitie
Yorki je veľmi odvážny a ostražitý pes, na svoju trpasličiu veľkosť je primerane ostrý, každú návštevu vám veľmi hlasite ohlási.

Vhodné športy
"Agility; aportovanie; obratnosť;"

Najčastejšie nemoci
"Tracheálny kolaps; stomatitida a zubný kameň; hydrocephalus; luxácia kolenného jabĺčka; aseptická nekróza hlavice femuru; kožné problémy"

Zvláštnosti plemena
Yorkšírský teriér býva na výstavách oceňovaný hlavne pre svoju krásnu, dlhú srsť. Jej úprava a starostlivosť o ňu je však veľmi časovo náročná, preto väčšina týchto psov prežije svoj život v krátkom zostrihu. I keď to niektorý milovníci tohoto plemena odsudzujú, je to lepšie, než pes s neupravenou a zachumlanou srsťou.

Príprava na výstavu
U výstavného psa je každodenná starostlivosť o srsť nutnosťou. Majiteľ sa musí zoznámiť s umením, ako srsť yorkiho balíčkovať. Je to veľmi náročný postup natáčania srsti do veľkého počtu papierových balíčkov. Srsť sa balíčkovaním chráni pred poškodením a zachumlaním a zaisťuje sa jej čo najväčšia možná dĺžka. Chocholček na hlave je nutné starostlivo sčesať a zviazať ozdobnou mašľou alebo gumičkou.



Výživa šteňaťa
V období rastu psa má strava prvoradý význam. Po úplnom odstavení od matky je vhodné prejsť na kvalitnú suchú stravu pre šteňatá. Dôležité je zloženie krmiva, pokiaľ je vyvážené, nie je už potrebné jej doplnenie o vitamíny, minerály a proteíny.

Výživa dospelého psa
Keď pes prestane rásť, býva považovaný za dospelého. V tomto období je vhodné prejsť zo šteňacej stravy na stravu pre dospelé psy. Pri výbere krmiva je nutné prihliadnuť k veľkosti a aktivite psa. Vhodné krmivo priamo pre vášho malého yorkšírského teriéra je navrhnuté špeciálne pre špecifické potreby psov malých plemien.

Výživa starého psa
Starší pes má iný životný štýl než aktívny dospelý pes. Menej sa hrá, viacej spí a nemá už také veľké nároky na množstvo a energetickú hodnotu prijímané stravy. Tieto zmeny vyžadujú nové zloženie potravy, lebo krmivo pre aktívne psy by mohlo spôsobiť tlstnutie a zhoršenie zdravotného stavu psa. Pre psy v tomto veku je vhodné podávať krmivo so zníženým podielom bielkovín a tukov.

Dôvetok pre budúcich majiteľov
Až už sa rozhodnete svojho psa vystavovať a ste ochotný venovať mu veľa času a starostlivosti pri úprave jeho srsti, alebo si chcete poriadiť len domáceho miláčika, tento milý a chytrý psík vám prinesie veľa radosti a psej lásky.

SUTAZ :))

Je tu moja prvá súťaž :)..........Vašou úlohou bude opísať vášho domáceho miláčika.Nezáleží na tom či máte kona alebo rybku v aqváriu :)...........pošlite mi aj fotku. Tu potom uverejním všetkých súťažiacich a ostatný môžu hlasovať.

Hláste sa prosím do komentárov a to do 21.augusta 2010
1.PODMIENKA: ak sa neprihlási viac ako 5 súťažiacich súťaž zruším !

posielajte mi to na e-mail : viviana1111@azet.sk
PRÍKLAD : moje zvieratko je: pes (mačka, kôň, ryba,...)
meno: Maxík
vek: 1 rok
pohlavie: pes
rasa: čivava
a pripojíte fotku........ teším sa a dúfam že sa vás veľa prihlási :D


Útulky na Slovensku



Bratislava
SLOBODA ZVIERAT
Mlynské Nivy 37
821 09 Bratislava
02 / 55424033
www.slobodazvierat.sk
info(at)sloboda.sk

Polianky 8 (v areáli veterinárnej polikliniky)
Telefón: 16 187, nočná pohotovosť: 0903 727 015
adopcia, hlásenie túlavých zvierat, poradenstvo, hlásenie týraní v BA, venčenie

Banská Štiavnica
OZ Záchrana zvierat
Tel. 0905 463 058
web: www.utulokbanskastiavnica.sk
otváracie hodiny: denne od 16.00 hod. - 19.00 hod.

Dubnica nad Váhom
Útulok v údolí
Štúrova 1
018 41 Dubnica nad Váhom

0905 397 779
www.utulokdca.sk
utulokdca(at)px.psg.sk

Dunajská Streda
Združenie ochrancou a priateľov zvierat
Orechová Potôň 10
930 02 okr. Dunajská Streda
0908 705 961
www.zopz.sk
zopz(at)zoznam.sk

Kežmarok
ÚTULOK
Martina Lányiho 15
060 01 Kežmarok
0904 346 806
www.utulok.kezmarok.sk
utulok(at)post.sk

Komárno-Hadovce
Občianske združenie RC SZ
P.O.Box 135, 945 01 Komárno
0905 446 980
www.komarno.utulok.sk
yvonne.neumann(at)utulok.sk

Košice
Únia vzájomnej pomoci ľudí a psov (U.V.P)
Cesta medzi Ľudvíkovým dvorom a Haniskou
Písomný kontakt: Oštepova 3, 040 01 Košice
0907 441 447
uvp(at)uvp.sk

Lučenec
Útulok
Alexyho 24
984 03 Lučenec
0907 492074
www.psiutulok.sk

Martin
Mestský útulok Martin
Vajanského nám.1
p. Hatara 0903 512 030

Nitra
Braneckého 2, 949 01 Nitra
Predseda: Dr. Georgia Kubíčková, zast. Eva Krajčovičová 0904 207 777
0902 202 161, 0908 484 770

Nové Mesto nad Váhom
Útulok "Nádej"
Tel: p. Áčová 0907 594 664; p. Nováčik 0907 738 521

utuloknm(at)szm.sk
http://www.utuloknm.szm.sk/

Nové Zámky
OZ Útulok pre opustených psov v Nových Zámkoch
P. O. BOX 25
Gúgska č. 133
940 01 Nové Zámky
0905 / 274 729
www.utuloknz.sk
www.novezamky.sk/.../index_u.shtml

Pezinok
OZ U Psej matere v Pezinku
www.upsejmatere.sk
pezinok(at)upsejmatere.sk

Piešťany
Útulok:
Priemyselná 12a, Piešťany
Písomný kontakt:
P.O.Box D - 111
921 01 Piešťany
telefón: 0903 207 306
www.utulok-piestany.sk
utulok(at)utulok-piestany.sk

Poprad
Mestský útulok Poprad - Veľká
ulica na Letisko, Poprad - Veľká
(smer na Popradské letisko, takmer oproti objektu poľn. družstva)
telefón: 0903 626 049, 0903 130 296, 0903 661 022
www.utulokpoprad.wbl.sk

Považská Bystrica
Občianske združenie Spolok na záchranu zvierat v Považskej Bystrici
Ing. Závratská
telefón: 042/4362160, 0902 666 476, O918 548 236

Prievidza
Mestský útulok
telefón: 046/543 17 64

Revišťské Podzámčie
Obč. združenie Domov pre opustené zvieratá
telefón: 0902 896 420

Ružomberok
Obč. združ. Centrum nájdených zvierat
telefón: 0905 820 826
utulokI(at)post.sk

Útulok Senica
Železničná ulica (areál býv. kasarní)
905 01 Senica
web: www.utuloksenica.sk
email: info(at)utuloksenica.sk

Sielnica
Pes v núdzi, o. z.
Sielnica 336
962 31 Sliač
www.pesvnudzi.info
pesvnudzi(at)gmail.com

Skalica
Pod širokým poľom
telefón: 0903 105 831
www.skalica.utulok.sk
yvonne.neumann(at)utulok.sk
http://album.inmail.sk/*utulokrcskalica

Spišská Nová Ves
Karanténna stanica pre túlavých psov
ul. Kollárova /pri novom cintoríne/
tel. 053/44 22 030 /mestská polícia SNV
0903 105 831

Stanica pre odchyt túlavých zvierat
Kontakt:
MESTSKÁ POLÍCIA
ŠKOLSKÁ ULICA č. 1
052 70 SPIŠSKÁ NOVÁ VES
T. č. : +421 53/44 220 30, +421 53/44 220 32
Tiesňové volanie: 159
viac informácií

Trebišov
Karanténna stanica v Trebišove
http://www.ks-trebisov.estranky.sk/

Trenčín
Mestský útulok Trenčín
Zámostie, bývalá trenčianska skládka
0902 911 062; 032/6583092

Trnava
Orešanská cesta (pri kaplnke za traťou)
Združenie na ochranu zvierat ZOZ
V. Clementisa 44, 917 00 Trnava
0903 450 832
www.trnava.utulok.sk
yvonne.neumann(at)utulok.sk

Turzovka
0903 366 627; 0903 153 483; 0915 349 6300

Zlaté Moravce
Truchlikova
Robotnícka 1
0902 301 615 - Balogova, 0904 278 638

Zvolen
Karanténna stanica pre zvieratá mesta
BB a Zvolen, Unionka 7981/17 (Balkán)
0903 55 88 74
www.kszv.sk
R.Vano(at)zoznam.sk

neděle 27. června 2010

Šteniatko od tiežchovateľa

Šteniatko od tiežchovateľa

Nepamätám si veľa o mieste, kde som sa narodil. Bolo to stiesnené a tmavé miesto a ľudia sa s nami nikdy nechodili hrať. Pamätám si mamu a jej mäkkú srsť, ale bola často chorá a veľmi chudá. Mala len veľmi málo mlieka pre mňa a mojich bratov a sestry. Pamätám si, že mnohí z nich umreli a veľmi mi chýbali.
Pamätám si na deň, kedy ma zobrali od mamy. Bol som veľmi smutný a vystrašený, moje mliečne zuby sotva vyrástli a naozaj som ešte mal byť pri mame, ale ona bola taká chorá a ľudia stále hovorili, že chcú peniaze a ide im na nervy ten neporiadok, čo ja a moja sestra robíme. Tak nás dali do klietky a vzali na neznáme miesto. Iba nás dvoch. Chúlili sme sa k sebe a boli sme vystrašení; stále nás nikto neprišiel ani len pohladkať. Toľko nových objektov a zvukov a pachov! Sme v obchode, kde je toľko rôznych zvierat! Niektoré pištia, iné mniaukajú, ďalšie pípajú. Moja sestra a ja sme natlačení v malej klietke. Počujem tu aj iné šteniatka. Vidím ľudí, ktorí sa na mňa pozerajú, páčia sa mi "malí ľudia", deti, vyzerajú tak milo a smiešne, ako keby sa chceli so mnou hrať. Celý deň ostávame v malej klietke; niekedy protivní ľudia buchnú do skla a vyľakajú nás. Často nás vyberú von, aby nás ukázali ľuďom. Niektorí sú jemní, iní nám spôsobujú bolesť; vždy počujeme "ach, aké sú rozkošné, chcel by som jedno!" ale nikdy si nás nikto nevezme. Moja sestra umrela minulú noc, keď bolo v obchode tma. Položil som si hlavu na jej jemnú kožušinku a cítil som, ako život uniká z jej malého chudého tela. Počul som ich hovoriť, že bola chorá a že by ma mali predať za zníženú cenu, aby som čo najskôr opustil obchod.
Myslím, že moje tenké zavytie bolo jediným prejavom smútku nad mojou sestrou, lebo jej telo ráno zobrali von z klietky a zakopali. Dnes prišla jedna rodina a kúpila si ma! Och, šťastný deň! Je to milá rodina. Naozaj, naozaj ma chcú! Kúpili mi misku a krmivo a malé dievčatko ma drží nežne v náručí. Mám ju tak rád! Mamka a tatko vravia, že som milé a dobré šteňa! Dostal som meno Angel, čiže Anjelik. Rád olizujem mojich nových ľudí. Rodina sa o mňa vzorne stará, majú ma radi a sú nežní a milí. Jemne ma učia, čo je správne a čo nie, dávajú mi dobré jedlo a veľa lásky. Snažím sa iba zavďačiť týmto úžasným ľuďom. Mám veľmi rád malé dievčatko a rád sa s ním hrám a naháňam.
Dnes som bol u veterinára. Bolo to zvláštne miesto a ja som sa bál. Dostal som nejaké injekcie, ale moja najlepšia kamarátka, malé dievčatko, ma jemne držala a povedala, že to bude v poriadku. Tak som sa upokojil. Veterinár musel povedať niečo smutné mojej milovanej rodine, lebo vyzerali strašne nešťastní. Začul som niečo ako "silná displazia kĺbov" a niečo o mojom srdci... Počul som veterinára zašomrať niečo o "tiežchovateľoch" a že moji rodičia určite neboli testovaní. Neviem, čo to všetko znamená, ale bolí ma vidieť moju rodinu takú smutnú. Ale stále ma ľúbia a ja ich mám stále veľmi rád. Už mám 6 mesiacov. Vo veku, keď sú iné šteniatka silné a bláznivé, mňa hrozne bolí čo len sa pohnúť. Bolesť nikdy neprestáva. Bolí ma behať a hrať sa s mojím milovaným dievčatkom, a ťažko sa mi dýcha. Snažím sa zo všetkých síl byť silným šteniatkom, akým by som mal byť, ale je to také ťažké! Láme mi srdce, keď vidím dievčatko také smutné a keď počujem mamku a tatka hovoriť, že "asi už nastal ten čas". Niekoľkokrát som bol na tom mieste u veterinára a správy nikdy neboli dobré. Vždy hovoria o "dedičných problémoch". Ja predsa chcem len cítiť teplé slnečné lúče a behať, hrať sa a túliť sa k mojej rodine. Minulá noc bola najhoršia. Bolesť bola mojou stálou spoločníčkou. Teraz ma už bolí sa aj postaviť a napiť sa. Chcem sa postaviť, ale môžem len skučať od bolesti.
Zobrali ma naposledy do auta. Všetci sú takí smutní a ja neviem prečo. Bol som zlý? Snažil som sa byť dobrý a mať všetkých rád; čo som spravil zle? Och, len keby tá bolesť pominula! Keby som len mohol osušiť slzy môjho dievčatka! Vystrčím jazyk, aby som jej olizol ruku, ale môžem len zaskučať od bolesti. Stôl u veterinára je taký studený. Tak veľmi sa bojím. Všetci ľudia ma objímajú a hladkajú. Plačú do môjho kožúška. Cítim ich lásku a smútok. Podarilo sa mi jemne obliznúť ich ruky. Ani veterinár nevyzerá dnes tak prísne. Je jemný a cítim akúsi úľavu. Dievčatko ma nežne drží a ja jej ďakujem za všetku lásku, čo mi dala. Cítim jemné pichnutie v prednej labke. Bolesť začína ustupovať. Cítim ako na mňa prichádza pokoj. Teraz jej môžem nežne olízať ruku. Začínam vidieť sny, vidím prichádzať moju mamu a mojich bratov a sestry na vzdialenom zelenom mieste. Vravia, že tam nie je bolesť, iba pokoj a šťastie. Dávam mojej rodine zbohom jediným spôsobom, ako viem - slabým zavrtením chvosta a pritúlením sa. Dúfal som, že s nimi strávim veľa, veľa mesiacov, ale nebolo mi to súdené. "Viete", povedal veterinár, "šteniatka v pet-shopoch nepochádzajú od etických chovateľov". Bolesť teraz ustáva a ja viem, že prejde veľa rokov, kým uvidím moju milovanú rodinu zasa. Keby sa to len bolo všetko udialo inak!


Tento príbeh sa môže kopírovať a publikovať v nádeji, že to zastaví neetických chovateľov a tých, čo chovajú len pre peniaze a nie zo snahy čo najviac pomôcť plemenu. Copyright 1999, J. Ellis.

Kind of death

Kind of death

Bol som malé šteniatko amerického pitbullteriéra. Býval som s mojou mamou a súrodencami v špinavej a polorozpadnutej búde, za veľkým starým domom. Raz za pár dní prišiel za nami pán, resp. majiteľ a nalial nám do hrnca jedlo, ktoré bolo však stuhnuté na kosť a pripomínalo dvojtýždňové zvyšky neidentifikovateľného obedu. Vonku mrzlo a pravdupovediac, aj v našej búde. Moji bračekovia a sestričky umierali z nedostatku potravy alebo umrzli. Za pár dní som tam ostal sám. Celkom sám, lebo prišiel ten veľký a čudný človek, ktorý nám nosil potravu a odviedol moju mamu niekam preč. Hovoril len niečo také, že je už stará a šteniatka už odchovala, už ju zbytočne chovať. Ja som tomu nerozumel, pochopil som, až keď som počul tiché, posledné zakňučanie mojej matky.
A potom mi bola ešte väčšia zima, lebo tam už nebol ten teplý kožuch, plný lásky a porozumenia. Veľmi som sa čudoval pánovi, ktorý vyzeral akoby sa tešil z toho, že som tu ostal len ja.
Čas bežal a ja som pre zmenu začal priberať. Dostával som každý deň surové mäso. A za taký mesiac mi pán už nedával ani to mäso, ktoré mi tak chutilo, len mi pravidelne, dva razy denne hodil do búdy myš alebo potkana. Najprv som nechápal čo mám s nimi robiť, ale pochopil som hneď čo sa mi prvý potkan zakusol do nohy. Tak som zasa kusol ja do neho, ale po tom sa už nepohol. Môj vrodený inštinkt mi vtlačil do hlavy skutočnosť, že potkan je mŕtvy a pripravený na zožratie. Tak som ho teda zožral. A tá chuť bola ešte lepšia, než mäso ktoré mi nosil pán predtým. Postupne zväčšoval veľkosť mojej potravy, cez mačky až po psov, menších odo mňa.
Časom som vyrástol na krásneho mladého pittbulla. Chodil som čoraz ďalej a ďalej od búdy, až som sa stal pánom dvora. Dokázal som zahnať nejedného psa väčšieho ako som bol ja sám. Pán bol veľmi spokojný. Učil ma poslúchať, a to nielen základné povely, ale aj zvláštnejšie veci ako napr. chyť, trhaj, zažeň, a ten najdrsnejší a pre pána najpodstatnejší povel – zabi. A učil ma tvrdo, taktikou: splníš príkaz alebo dostaneš. Po ukončení dlhého a ťažkého výcviku mal zo mňa pán čo chcel – nie psa, ale krvilačnú beštiu. Bol som mladý a silný King of death – ako ma pán volal.
Jedného júnového dňa mi pán dal vybíjaný obojok (tvrdil, že tak budem vyzerať drsnejšie a hrôzostrašnejšie), naložil ma do klietky a klietku do auta. Išli sme asi pol hodiny. Keď sme zastali, pán vystúpil z auta a išiel za nejakými ľuďmi, s ktorými sa chvíľu rozprával a potom prišli za mnou a zobrali ma aj s klietkou do budovy, ktorá pripomínala starú továreň. Tam som uvidel niečo čo som v živote nevidel. Miestnosť bola plná psov v klietkach, ktorí na seba zúrivo vrčali a štekali. Bolo tam veľa pittbullterriérov, stafordšírskych, bullterriérov, dva bulldogy a jeden pes, ktorý silne pripomínal kríženca vlka. A okrem toho tam bolo veľmi veľa ľudí, ktorí sa prechádzali pomedzi klietky a dráždili psov. Aj mňa dráždil môj pán – štuchal do mňa železnou palicou, ktorou som dostával malé elektrické šoky. A zasa mu zámer vyšiel, bol som rozzúrený ako býk na toreadorskom zápase. Počul som však aj dačo iné ako smiech pána, boli to útržky rozhovorov, napr.: stávkuje sa pri aréne alebo tento to určite vyhrá. Ja som im žiaľ nerozumel, predsa som len pes, no zato som cítil, že sa tu deje niečo veľké. Po dlhšom čase, ktorý odhadujem na dve až tri hodiny, sa všetci ľudia niekam vyparili. Prichádzali už len po menších skupinkách, a vždy odviedli dvoch psov.
A nakoniec, keď sme ostali už len dvaja, si prišli aj po nás. Dali nás do dákej jamy, kde nás konečne vypustili z klietok. Ja som nevedel čo mám robiť, a tá chvíľka nevedomosti ma vyšla draho. Druhý pes na mňa bleskurýchlo zaútočil. Bol to tvrdý boj. Schytal som veľa uhryznutí, ale môj súper ešte viac. Niekto z davu zapískal. Môj súper sa obzrel, a v tom zlomku sekundy som sa na neho vrhol a prekusol mu krčnú tepnu. V tej chvíli som cítil, že som víťaz. Môj protivník ticho a smutne zaskučal a skonal. Dav vrieskal a pískal. Môj pán, si po mňa prišiel a prvý raz v mojom živote ma pochválil. Doma mi ošetril rany.
A odvtedy som vyhrával jeden zápas za druhým. Ľudia ma začali volať Neporaziteľný Kráľ. Bojoval som so šampiónmi, aj s mladými psami. Plemená to boli tiež rôzne. Môj pán bol na mňa hrdý. Takto som zostarol. Bojovalo sa mi čoraz ťažšie a ťažšie. Ale neprehrával som. Stále som bol víťaz a šampión.

Jedného dňa som, ako zvyčajne išiel do arény. Mal som bojovať s mladým psom a bol to pes, ktorého otca som videl na mojom prvom zápase, kríženec vlka, a jeho matka bola čistá vlčica. Bol to najťažší zápas môjho života. Protivník bol mladý, plný sily a energie. Bol prefíkaný ako líška. Raz bol tam, raz tu. Vôbec som mu nestíhal celiť, bol som priveľmi dohryzený. Súper ma zakusol priamo do krku. A vtedy som cítil, že som prvý raz vo svojom živote porazený. Pochopil som, ako sa cítil môj prvý súper keď zaskučal. Ale najviac som bol sklamaný z reči môjho pána, ktorému som tak veril. Nič to, zoženiem ďalšieho šampióna." Umrel som porazený, sklamaný a zradený svojím bohom.
Tak toto je ozaj zlý človek. Pes nikdy nie je zlý to je iba jeho majiteľ!!

Môj život, moja krv, moja koža

Môj život, moja krv, moja koža


Bol som ešte veľmi malý, keď si ma ako „nového člena“ geniálnej bohatej rodiny prišli prevziať moji noví páni. Bol som že vraj vydarený dalmatínsky pes s hustou lesklou srsťou. Mojim novým, a už teraz podozrivým pánom sa to veľmi páčilo. Tak si ma za drahé peniaze kúpili.


Cesta autom bola pohodlná, v nóbl limuzíne, ale na psa ako ja príliš dlhá. Už som si myslel, že sa mi podarí zaspať, ale práve vtedy mi niekto zvrieskol za ušami: „Ten je nádherný“. Otvoril som oči a uvidel som vysokú, chudú, a už na prvý pohľad zlomyseľnú ženu. Striaslo ma. Pomaly som sa zošuchol zo sedadla v snahe pred ňou ujsť, ale skôr ako som sa stihol spamätať, držala ma v náručí a v proti smere ma začala hladkať. Myslel som, že to vydržím, ale to už bolo na mňa priveľa. Zahryzol som sa jej do ruky a pokúsil sa ujsť. zase sa to nevydarilo. Tento krát ma zavreli do dajakej klietky, a ja som tam trčal až do večera. Ale čo som mal robiť? Prečo ma takto týrajú? Prečo? Prečo?. Povedal som si v duchu, ale to som ešte nevedel, čo sa so mnou bude diať.


Na druhý deň sa moji „páni“ tvárili priateľsky. Ale ja som vedel, že to nie je tak. Predsa len nie som hlúpi?! Celý deň som prežil v poriadku. Až na ženine hladkanie proti srsti. *Ale predsa jej nič neurobím, keď je ku mne taká milá* Namýšľal som si.


Večer som načúval za dverami; Počul som tam slová: život, krv, koža. No čo už, hádam s tým nemám nič spoločné.


Cez noc sa mi snívalo o mojej ceste nóbl limuzínou, a nádhernom psom živote. Zobudil som sa do tmy. Na prvý pohľad to vyzeralo ako noc, no nebolo to tak, otvoril som znovu oči,


a zistil, že sa nedívam do tmy, ale cez štrbinky na svetlo.


Čo to robíte? To predsa nemôžete! Kričal, teda štekal som ako sa len dalo, ale oni ma ťahali, niekam preč. Veľmi tichá miestnosť. Položili ma na stôl a vytiahli niečo také ako injekciu. Veľmi som sa bál. snažil som sa pohnúť, ale bol som priviazaný. Bolo mi do plaču. Pichli mi injekciu a ja som svojou psou rečou z posledných síl povedal: „ Už to chápem; Môj život, moja krv a moja koža“ Posledný krát som vydýchol, už rozumiem slovám život, krv a koža. Keby ste sa na mňa pozreli vyzeral by som asi takto: brali mi život, vytekala zo mňa krv, a sťahovali zo mňa moju kožu...



Myšlienka môjho života : bol som síce krásny, ale to sa mi nevyplatilo, a skončil som „pod nožom“. Teraz sa moja „pani“ pretŕča pred ostatným v novom krásnom psom kožuchu.

MC cruelty

Pozrite si video na stranke www.mccruelty.com/
a potom povedzte či stále máte takú chuť na hamburger z McDonaldu

Vedeli ste že....

Viedeli ste že....

1. Viete, že v Kórei jedia psov????

2. Najväčší pes má 107 cm???

3. Sliepky v hydinárňach znesú 250 vajec do roka????

5. Najstaršia korytnačka má 175 rokov a volá sa Harriet????

6.Jediný papagáj, čo žere mäso sa volá Nestor Kea?????

7. Pštros je najrýchlejší vták???? (72 km za h)?????????

8. Vráskavec obrovský je najväčší živočích všetkých čias (najviac až 33,538 metra)????

9.Žirafa má jazyk dlhý 80 cm.??????????

10. Najmenší pes mal len 7,5 cm.???

Pribeh "Muž s jednou nohou"

Muž s jednou nohou

V malom, útulnom domčeku, uprostred roztomilej kvetinovej záhradky, býval celkom osamelý, starý bielovlasý muž.


Nedá sa však povedať, že by bol úplne sám, hoci s ním nebýval žiadny človek. Mal mnoho zvierat, o ktoré sa s láskou staral.

Skoro ráno, hneď ako vyšlo slniečko, bolo vidieť starca vykuľhať z domu. Mal totiž iba jednu nohu, druhú mal pod kolenom odrezanú a namiesto nej mal drevenú palicu. Opierajúc sa o barlu, uberal sa deň čo deň, sprevádzaný nerozlučnými priateľmi psom Dunčom a kocúrom Murkom, ku koziemu chlieviku, kde Lizinka, malá hnedá koza, už nedočkavo čakala na kŕmenie a podojenie.

Potom smela aj Lizinka voľne hopsať po trávniku pri plote za domom, zatiaľ čo sa starec vrátil do domčeka pripraviť raňajky. Najprv sa podelil s Dunčom a Murkom.

Len čo zacinkali misky, priletel aj Krákoš, starý havran, vyspatý a oddýchnutý, po svoju zvyčajnú dávku chleba. Potom vyšiel starec s tanierikom mlieka pred dom, ticho zapískal a vábivo zavolal.

O chvíľu vyliezol zo štrbiny v múre malý čierny had, vypil mlieko, odplazil sa na blízky kameň a zvinul sa do klbka, aby sa mohol vyhrievať na slniečku. Krákoš si sadol pod strom na drevený klát a Dunčo s Murkom sa natiahli vedľa seba a slnili sa.

Vtom nablízku zazneli zvučné detské hlasy. Cestou k domčeku prichádzali dvaja malí chlapci. V rukách mali palice a tĺkli nimi do kvetov a kríkov rastúcich pozdĺž cesty. Zvedavo nazerali do záhrady na zvieratá a pritom objavili i malého hada.

„Had! Poď, zabijeme ho!“ skríkol jeden.

„Správne!“ súhlasil s ním jeho brat.

Rýchlo nazbierali kamene a vyzbrojení palicami vtrhli do záhrady. Hneď prvý kameň zasiahol Murka, ktorý ležal neďaleko vyhrievajúceho sa hada. Kocúr zaprskal, vyskočil, naježil chrbát, no vtom už vytrielil Dunčo a s hlasným brechotom sa vrhol na malých votrelcov. Tí sa začali oháňať svojimi palicami, ale pes by ich bol určite pohrýzol, keby starec nevyšiel von.

„Vy ste mi ale pekné deti!“ povedal rozhnevane. „Prečo spôsobujete bolesť zvieratám, ktoré tu pokojne oddychujú? Hanbite sa!“

„Ale veď my len chceme zabiť toho hada,“ bránil sa jeden z chlapcov.

„A čo ti urobil?“

„Nič,“ priznal chlapec. „Ale pretože je had škaredý, môžeme ho predsa zabiť. A potom – veď štípe!“

„Keby ho ľudia nechali na pokoji, neštípal by. Len sa dobre pozrite, aké sú zvieratá múdre a dobré. Lizinka nám dáva každý deň mlieko, Dunčo stráži dom, Murko chytá myši a potkany a rovnako aj Krákoš. Dokážete to vy? Veď všetko je živé a cíti bolesť tak ako vy, aj tie kvety, ktorým ste pred chvíľou zrážali hlavy. Či ste na to nikdy nepomysleli?“

Chlapci zahanbene zavrteli hlavami.

„Tak si sadnite, niečo vám porozprávam!“

Starec upokojil vrčiaceho psa, zavolal na svoje zvieratá a počkal, kým sa uložili v jeho blízkosti. Potom si s chlapcami sadol na lavičku pred domom a začal rozprávať:

„Bol raz jeden malý chlapec, ktorý sa volal Ferko. Jeho najväčším potešením bolo, keď mohol trápiť zvieratá. Hoci to robieval celkom potajomky, aby o tom nikto, ani jeho rodičia nevedeli, napriek tomu každý cítil, že chlapec je zlý, pretože ho ani jedno zviera nemalo rado. To je vždy zlé znamenie, pretože zvieratá rozoznajú, či je človek dobrý alebo zlý.

Tak milý Ferko odtrhával muchám krídelká a hádzal kamene do psa, ktorý sa nemohol brániť, pretože bol priviazaný na reťazi. Jedného dňa zbadal na pôjde mačku a zaumienil si, že ju chytí. Mačka sa ho však bála a utekala pred ním, pretože už aj predtým jej často šliapal na chvost. Po dlhej naháňačke sa mu predsa len podarilo chytiť ju za nohu.

Vtom sa mačka otočila, sekla labkou a do krvi mu rozškriabala ruku. To Ferka tak nazlostilo, že milú mačku vzal a vyhodil ju vetrákom von. Ešte počul, ako mačka dopadla na zem, až to zadunelo, a ako plačlivo zamňaukala, a videl, ako jeho mamička, privábená jej nárekom, vybehla von. Tak rýchlo, ako len dokázal, zbehol Ferko dole po schodoch, tajne obišiel dom a predstieral, akoby sa práve vracal z lesa.“

„Pf! Taký zbabelec!“ prehodil jeden z chlapcov pohŕdavo.

„Tí, čo trápia zvieratá, sú vždy zbabelci,“ povedal starý muž. „Ale počúvajte ďalej: Mačka si zlomila nohu a od tej doby krívala. Keby sa o ňu Ferkova mamička tak dobre nestarala, bola by iste zahynula.

V jeden slnečný letný deň mal Ferko priniesť vodu psovi Plutovi, ktorý bol priviazaný na reťazi. Chlapec si vzal so sebou palicu a podstrčil nádobu s vodou Plutovi len na takú vzdialenosť, aby napriek všetkej námahe dočiahol vodu ledva špičkou svojho ňufáka.

A keď pes zavýjal, Ferko mal z toho radosť a navyše ho bil palicou. Chvíľu to trvalo, potom náhle Ferko zakopol a spadol priamo pred neho. Rozzúrený pes schňapol jeho nohu a zbesnene sa do nej zahryzol. Ferko kričal tak nahlas, že sa začali zbiehať ľudia, no kým k nemu dobehli, nohu mal už celkom dohryzenú.

V takom stave ho priniesli domov. Bolesť, ktorou Ferko trpel, bola veľká, ale nikto ho neľutoval, pretože tento raz všetci videli, ako trestuhodne psa týral.

Chlapec čoskoro dostal horúčku a rana sa mu silno zapálila. Rýchlo priviezli doktora, ktorý položil Ferkovi na tvár nejakú prenikavo voňajúcu šatku. Náhle sa mu zahmlilo pred očami a diali sa s ním veľmi zvláštne veci.

Cítil, ako ho niekto strčil do vreca a zhodil dole zo schodov. Ááu! Tá noha ho strašne bolela!

„Len dolu s tým trápičom zvierat!“ počul nejaký hlas a znova sa kotúľal dole zo schodov. Narážal na schody tak tvrdo, že ho bolelo celé telo a musel kričať od bolesti.

Zrazu sa vrece rozviazalo a Ferko padal kamsi hlboko, hlboko dole. Cítil vôkol seba žiaru a horúčavu a nemohol sa ani pohnúť. Po tvári mu liezli muchy. Keď chcel kričať, padali mu do úst a liezli mu do očí, keď ich chcel otvoriť.

„Tie muchy nemajú krídla,“ povedal vážny hlas vedľa neho, „ty si im ich predsa vytrhal!“

Potom náhle pocítil na svojom tele taký tlak, že takmer nemohol dýchať. Na hrudi mu sedela obrovská mačka so zaviazanou nohou a zatínala pazúry do jeho pohryzenej nohy. Áu, to bolelo! Pálivá horúčava spôsobila, že Ferko čoskoro pocítil neznesiteľný smäd. A ihneď stála vedľa neho misa krásnej čistej vody, len keby sa mohol pohnúť!

„Takto sa darí tým, čo trápia zvieratá,“ povedal opäť hlas vedľa neho. „Vieš už, čo si museli tie nešťastné zvieratá pri tebe vytrpieť?“

Potom Ferka niekto prudko udrel a on padal, neustále niekam padal a keď konečne otvoril oči, videl, že leží vo svojej posteli. Vedľa neho sedela jeho mamička a hľadela na neho so slzami v očiach. Keď sa Ferko pozrel na seba, videl, že má len jednu nohu. Druhá bola odrezaná a hrubo obviazaná obväzmi.

Zo dňa na deň sa cítil lepšie a čoskoro už mohol vyjsť na slniečko, samozrejme, o barlách. Netrvalo dlho a dostal drevenú protézu, na ktorej sa učil chodiť, aj keď ho to veľmi bolelo. No napriek všetkej bolesti a utrpeniu bolo v ňom aj okolo neho nejako jasnejšie. Aj rodičia to s radosťou pozorovali. Vnímali to aj zvieratá, ktoré teraz kŕmil a hladkal, kým si nezískal ich dôveru a lásku.

Dokonca aj starý pes Pluto sa stal chlapcovým priateľom, keď sa oň chlapec tak neúnavne staral. Od tých čias nažíval Ferko so zvieratami v láske a porozumení, a tak ho vidíte aj dnes. Sedí pred vami...“ dokončil starý muž.

Obaja chlapci počúvali so zatajeným dychom.

„Ani my už nikdy nebudeme týrať zvieratá!“ povedal prvý. „Je nám to veľmi ľúto! Smieme prísť zajtra opäť na návštevu? A budete nám rozprávať o Dunčovi, Murkovi, Krákošovi aj o hadovi?“

„O dobrom hadovi,“ opravil ho mladší brat.

Starý muž s úsmevom prikývol a díval sa za chlapcami ešte dlho po tom, čo z kraja lesa zaznelo ich posledné „Do videnia!“ a v diaľke dozneli detské hlasy.